Sprievodca po Spojených Štátoch

USA zahŕňa aj niektoré tichomorské ostrovy, napríklad Havaj. Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov a jedného federálneho územia s hlavným mestom a sídlom prezidenta (Washington District of Columbia), šiestich závislých území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a atol Palmyra) a desiatich malých ostrovov či útesov. S rozlohou 9,8 milióna kilometrov štvorcových sú Spojené štáty treťou najväčšou krajinou na svete a zároveň sú s 327 miliónmi obyvateľov tretie najľudnatejšie.

Podľa väčšiny kritérií sú vojensky najmocnejšej krajín sveta. Štyridsať percent vojenských výdavkov na svete pripadá práve na USA. Americká kultúra, najmä potom popkultúra, získala globálny vplyv - Hollywood, Disney, jazz, rock n roll, rap, televízne seriály - rovnako ako americký životný štýl - automobilizmus, fast food - a to až taký, že sa mimo USA začalo hovoriť o americkom kultúrnym imperializmu či amerikanizácii života. Výborné výsledky dosahuje americká veda a školstvo (systém univerzít s Harvardova univerzita na čele, vynález atómovej bomby, internetu, pristátie na Mesiaci).

Základné informácie o USA

Prečo ísť do USA

Spojené štáty americké nás privítajú s nespočetnými atrakcií. Pri návšteve krajiny nemožno vytvoriť itinerár, aby sme videli všetko. Vždy bude veľa zaujímavostí chýbať. Americký zážitok zahŕňa zelené pastviny a pláže obmývané vlnami, zasnežené vrcholy a nekonečné borovicové lesy, veľké mestá hemžiace sa reštauráciami a nekonečné modré nebo. Nájdeme tu kultový mesta, ako je New York, San Francisco alebo Chicago. Veľa mrakodrapov, rozľahlých národných parkov.

Hlavné mesto USA

Hlavným mestom, ako sa veľa ľudí domnieva, nie je New York, ale Washington. Meno dostalo na pamiatku prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona. Aby nedošlo k zámene s rovnomenným americkým štátom Washington, dostalo hlavné mesto priezvisko D.C. čiže District of Columbia. Washington má približne 650.000 obyvateľov.

História mesta nie je príliš dlhá. V roku 1776, kedy krajina vyhlásila nezávislosť, vyvstala myšlienka založiť nové hlavné mesto a to do roku 1800. Muselo spĺňať všetky vtedajší predpoklady. Územie o celkovej rozlohe 260km² sa nachádzalo pozdĺž rieky Potomac a medzi mestami Alexandria a Georgetown. Dnešné územie je menšia, pretože Alexandria bola presunutá do štátu Virginia. Washington bol postavený počas 9 rokov a už v roku 1846 tu žilo cez 50.000 obyvateľov. Po druhej svetovej vojne začal rozkvet mesta. Bol tu postavený Pentagon, sídlo ozbrojených síl štátu. Dodnes sa jedná o najväčšiu vojenskú budovu na svete.

Pri návšteve Washingtonu by sme nemali zabudnúť vidieť Lincolnov pamätník, Washingtonskú národnú katedrálu, Biely dom, knižnicu kongresu, Kapitol Spojených štátov amerických a mnoho ďalšieho.

Štáty USA

• Delaware (7. decembra 1787)
• Pennsylvania (12. decembra 1787)
• New Jersey (18. december 1787)
• Georgia (2. januára 1788)
• Connecticut (9. januára 1788)
• Massachusetts (6. februára 1788)
• Maryland (28. apríla 1788)
• South Carolina (23. mája 1788)
• New Hampshire (21. júna 1788)
• Virginia (25. júna 1788)
• New York (26. júla 1788)
• North Carolina (21. novembra 1789)
• Rhode Island (29. mája 1790)
• Vermont (4. marca 1791)
• Kentucky (1. júna 1792)
• Tennessee (1. júna 1796)
• Ohio (1. marca 1803)
• Louisiana (30. apríla 1812)
• Indiana (11. decembra 1816)
• Mississippi (10. decembra 1817)
• Illinois (december 3 1818)
• Alabama (14. december 1819)
• Maine (15. marca 1820)
• Missouri (10. augusta 1821)
• Arkansas (15. júna 1836)
• Michigan (26. januára 1837)
• Florida (3. marca 1845)
• Texas (29. december 1845)
• Iowa (28. decembra 1846)
• Wisconsin (29. mája 1848)
• Kalifornia (9. septembra 1850)
• Minnesota (11. mája 1858)
• Oregon (14. februára 1859)
• Kansas (29. januára 1861)
• West Virginia (20. júna 1863)
• Nevada (31. október 1864)
• Nebraska (1. marca 1867)
• Colorado (1. augusta 1876)
• North Dakota (2. novembra 1889)
• South Dakota (2. novembra 1889)
• Montana (8. novembra 1889)
• Washington (11. novembra 1889)
• Idaho (3. júla 1890)
• Wyoming (10. júla 1890)
• Utah (4. januára 1896)
• Oklahoma (16. novembra 1907)
• New Mexico (6. januára 1912)
• Arizona (14. februára 1912)
• Alaska (3. januára 1959)
• Hawaii (21. augusta 1959)

Vlajka USA

Vlajka USA sa skladá z trinástich vodorovných pruhov z ktorých sedem je červených a šesť bielych a modrého kantónu, v ktorom je vyobrazené päťdesiat bielych päťcípych hviezd v deviatich radoch. Pruhy na vlajke symbolizujú zakladajúci únia krajiny a hviezdy aktuálny počet úniou v krajine. Za celú svoju históriu prešla vlajka 27 zmenami. Posledné 28.změna prebehla 4. júla 1960, kedy sa pripojila posledná únie, Havaj. Za jednotlivými prvkami vlajky údajne stojí George Washington. Vlajku tak, ako ju poznáme dodnes, navrhol šestnásťročný študent z Ohia, v rámci školskej práce a sám ju doviezol do Washingtonu. Z viac ako tisícov návrhu vybral vtedajší prezident Dwight Eisenhower túto vlajku, keďže bola ako jediná do Washingtonu dopravená osobne.

Počet obyvateľov USA

Spojené štáty americké sú obrovský stáť a tak nie je divu, že jeho obyvateľstvo je veľa pestré. V minulosti do USA mierilo veľké množstvo imigrantov z celého sveta. Ľudia sem prichádzali prevažne s vidinou lepšieho života, utekali pred chudobou alebo náboženskými zvykmi. Keďže tu bola sloboda, ľudia mali vidinu možného zbohatnutia. Skôr do USA imigrovali hlavne Európania a dnes sú to prevažne Aziati či obyvatelia Latinskej Ameriky. Počet obyvateľov tu prudko rastie, zatiaľ čo v roku 2006 tu žilo približne 300 miliónov obyvateľov, v roku 2019 je to už 330 miliónov.

Podľa posledných odhadov z roku 2005 číta rasovej zloženie obyvateľstva približne 74% bielych američanov, čo sú ľudia pôvodom z Európy, severnej Afriky, Stredného východu, zo strednej Ázie a Hispáncov. Druhou najpočetnejšou rasou sú Afroameričania, ktorí tvoria 12% obyvateľov. Ázijskí Američania tvoria 4,3%, Americkí indiáni necelé jedno percento a Havajčanov a ostatné obyvateľ ostrovania tvorí 0,1% všetkých obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov teda tvorí 47,9% belosi, 42,2% ostatné rasy např.mestic pod., 2% černosi a 1,6% Aziati a indiáni.

Sviatky v USA

• 1.1. nový rok
• Tretí pondelok v januári - Narodenie Martina Luthera Kinga
• Tretí pondelok vo februári - Narodenia George Washingtona.
• Veľký piatok. (Good Friday) - ukrižovanie Ježiša Krista
• Posledné májové pondelok - Spomienkový deň. (Memorial Day) - na pamiatku
• Všetkých amerických vojakov, ktorí padli vo vojnách
• 4.7. Deň nezávislosti. (Independence Day) - prijatie Deklarácie nezávislosti
• 4. júla 1776
• Prvý pondelok v septembri - Sviatok práce
• 12.10. Deň Krištofa Kolumba - deň objavení Ameriky
• 11.11. Deň veteránov. (Veterans Day) - Oslava konca prvej svetovej vojny
• Štvrtý štvrtok v novembri - Deň vďakyvzdania (Thanksgiving Day)
• 25.12. Vianoce (Christmas Day)

znak USA

Štátny znak USA je tvorený lícnou stranou štátnej pečati. Tá bola prvýkrát na verejnosti použitá v roku 1782. Autormi tejto pečate sú Charles Thompson a William Barton.

Na lícovej strane znaku je vyobrazený národný symbol krajiny, orol bielohlavý v lete. Orol je vykleslen tak, aby symbolizoval trinásť zakladajúcich štátu USA, pôvodný prisťahovalcov a túžbu po mieri. Orol drží v zobáku stuhu s latinským heslom E Pluribus Unum, čo znamená “z mnohých jeden”. Na zadnej rubovej strane pečate je tehlová pyramída sa trinástimi poschodiami a nad ňou oko v modrom trojuholníku. Ten je v prstenci vytvoreným zo zlatých lúčov, aby symbolizoval boží prozreteľnosť. Základy pyramídy sú osadené rímskym nápisom z číslic MDCCLXXVI čiže 1776, čo je rok spísanie Deklarácie nezávislosti s založenia USA.

Posun času

Časové pásma v Spojených štátoch amerických pokrývajú dĺžkový rozsah 113 ° 17 ‘, čo zodpovedá časovému rozdielu najvýchodnejšieho a najzápadnejšieho cípu územia Spojených štátov 7,55 hodín. Tento rozdiel je administratívne rozdelený do 6 časových zón. Sezónne zmena času je zavedená na väčšine územia. Federálny zákon zo zbierky zákonov (Code of Laws of the United States of America) definuje deväť štandardných časových pásiem vo vzťahu na UTC. Pritom vlastné územie USA leží v šiestich pásmach a tri pásma sú určené pre územie ležiace mimo. Hranice pásiem a určovanie sezónne zmeny času je v právomoci ministerstva dopravy (Department of Transportation).

Koľko je hodín vo veľkých amerických mestách, keď je v Prahe 17 hodín popoludní:

• Washington, D.C - 11 hodín (-6 hodín)
• Los Angeles - 8 h (-9 h)
• New York: 11 h (-6)
• Las Vegas: 08h (-9h)
• Chicago: 10 h (-7 h)
• Miami: 11 h (-6 h)
• Boston: 11 h (-6 h)
• Houston: 10 h (-7 h)
• New Orleans: 10 h (-7 h)
• Honolulu: 05 h (-12 h)
• Phoenix: 08 h (-9 h)

Mena v USA

Hlavné a jedinou menou v USA je americký dolár. Zavedený bol už 6.7.1785. Môžeme sa tu stretnúť tiež s hovorovým názvom “buck”. Americký dolár je oficiálnou menou aj iných štátov, napríklad Panamy, Ekvádoru, Salvádoru, Východného Timoru a Zimbabwe. Ide o najpoužívanejšie menu v medzinárodných transakciách. V apríli 2004 bolo v obehu takmer 700 miliárd dolárov, z čoho asi dve tretiny mimo Spojené štáty. Dôvodom je, že ho mnohé centrálne banky držia spoločne so zlatom ako rezervu (najmä v oblastiach Blízkeho východu).

V USA zo platiť kartou aj v hotovosti, dokonca vo väčších mestách je platba kartou preferovaná. Ak pôjdete do ameriky, uistite sa, že idete s kartou embosovanú. To je taká, ktorá má vytlačená písmenká. Nie všade totiž majú elektronické terminály a platba sa vykonáva odtlačkom údajov z karty.

Ceny v USA

Orientačné ceny. Ceny potravín vo veľkých centrách:

• Nealkoholický nápoj 2 litre za 1 $
• Mlieko 1 liter cca. 1-2 $
• Chlieb 1,5 - 2,5 $
• Vajcia (12 ks) cca. 2 $
• Jogurt cca. 0,7 USD
• Balíček nakrájaného syra cca. 3 $
• Balíček nakrájanej šunky cca. 3 $
• Kuracie prsia (bez kosti, bez kože) (1 kg) cca. 7 $
• 1 kg jabĺk cca. 2 $
• 1 kg pomaranč cca. 1,20 $
• Zemiaky (1 kg) cca. 2 $
• 1 kg banánov cca. 1 $
• vino 1 liter 4 - 8 $
• pivo 0,4 l 2,5 - 5 $
• Balíček cigariet (Marlboro) 6 $
• Benzín (1 liter) cca. 1 $
• Taxi 1km (Normálny tarifa) 1,5 $

Stravovanie v reštauráciách je relatívne drahé, ale môžete si vybrať zo širokej ponuky hotových jedál. V reštaurácii obed stojí $ 6-12, večera $ 8-15. Pivo si môžete dopriať za $ 2,5-5 (alkohol až od 21 rokov). Ceny vo fast foodu (McDonald, Burger King) sú porovnateľné s cenami v SR. Big Mac stojí asi $ 3,5 a cheeseburger stojí 75 centov.

Vízum do USA

Ak nemáte v úmysle zostať v USA dlhšiu dobu (viac ako 90 dní), stačí vyplniť jednoduchý formulár, ktoré vám umožní vstúpiť do krajiny. Jedná sa o bezvízový styk tzv. ESTA. Vďaka k tomu, že SR zapojila do bezvízového programu od roku 2008, stačí vyplniť tento elektronický formulár. ESTA je spoplatnená 14 doláre a skladá sa z poplatku za spracovanie a poplatku za schvaľovanie. Upovedomenie žiadosti vám nepríde na email, ale do obdržíte priamo na stránkach ESTA. Platnosť víza je 2 roky alebo do vypršania platnosti pasu. Počas tejto doby je možné do USA vycestovať opakovane.

Podrobné informácie sú k dispozícii tu:

• https://cz.usembassy.gov/cs/visas-cs/visa-waiver-program/
• Vyplňte registráciu ESTA na adrese https://esta.cbp.dhs.gov/

Zaujímavosti o USA

Ruské koleso - v Chicagu bolo postavené prvé ruské koleso na svete, ktoré bolo vysoké viac ako 80 metrov. V roku 1906 bolo bohužiaľ zboženo a prvenstvo prevzalo ruské koleso v Singapure. Američania ale dlho neotáľali a postavili väčšie, 167,6 vysoké ruské koleso v Las Vegas a potom v New Yorku s celkovou výškou 192 metrov.

Dopravné kontrola - V Amerike je dopravná kontrola brána veľmi vážne. Ak je vaše auto zastavené, musíte zastaviť motor auta, stiahnuť všetky 4 okná, aby policajt videl do celého auta. Ruky by mali byť umiestnené na volante. Ak sú vaše dokumenty v priehradke, musíte upozorniť policajta, že pre nich musíte siahnuť.

How are you? - Ak stretnete Američana a spýta sa vás: “hi, how are you?” (Ahoj, ako sa máš?), Neznamená to, že ho zaujíma ako sa máte, ale ide o zdvorilú formu pozdravu, na ktorú sa odpovedá len “ahoj “.

Obézni ľudia - Strava s vysokým obsahom cukru a tukov a celá rada kalórií vysvetľuje skutočnosť, že priemerný Američan nie je len “bacuľatý” alebo “odplácanie”, ale takmer “obézny”. Dve tretiny žien a tri štvrtiny mužov majú problémy s hmotnosťou. 13% populácie je zdravotne obéznych, čo z nej robí najviac obézny populácie na Zemi.

Zbraň - Štatistiky ukazujú, že v priemere 9 z 10 američanov vlastnej zbraň.

Dôležité kontakty

Kam zavolať v prípade núdze v USA?

• Tiesňová linka 911
• Polícia 911
• Prvá pomoc 911
• Hasiči 911

Telefónna predvoľba USA je +1.

Kontakty na veľvyslanectve Slovenskej republiky vo Washingtone DC:

Adresa:

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky Veľvyslanectvo Českej republiky, 3900 Spring of Freedom Street, N.W., Washington D.C. 20008

Telefón: 202-274-9100

E-mail: washington@embassy.mzv.cz

Ďalšie kontakty nájdete na stránkach www.mzv.cz/washington